24°C

Ako zmerať teplotu? Easy, otvoriť ústa a v priebehu jednej minúty spočítať mušky. Každá je za 5°C. Takto sa to robilo voľakedy, než verzia GTS Super Tech dostala teplomer. Dvadsaťštyri, 22-24pieklo až do večera, fakt seriózne som sa konečne musel vrstvy vyzliekať. Jasné, že som sa o to postaral hneď ráno a dal anti-tanec dažďa. Normálne po rannej fotke a plážovej prechádzke, som ušiel spod dažďa na diaľnicu smerom do vnútrozemia. Takže počko bolo vybavené.

300vka je ako ráno po večeri v indickej reštaurácii, proste to ide!

Diaľnica, kopec 100 naložené, potiahnem a ono to stále ide. Akože fakt, je to nesmierny rozdiel. Ťahá až do 130 na elektronický obmedzovač, keby nie on, utiahne aj viac. Už čo to som vyskúšal, na skúter campe s predvádzačkou ... proste kopec, nekopec a ide to. Dokonca zrýchľuje, čo 125 tka v kopci nepozná, to skôr spomaľuj. 125 Je skvelá tiež, dá sa s ňou zájsť bárz kde ale toto je akože fest iný level.

Čiže čakala nás posledna diaľničná etapa, plná nekonečných rovín. Naozaj 3 či 4 pruhy diaľnice, v severnej časti až po Veronu. Neskôr smer Piacenza, až po kopce pred Janovom, cez ktoré treba prejsť k Ligúrskemu moru a Riviera di Ponente (tak sa volá Talianska časť od FR hraníc, až po Janov) To bol zábavnejší kopcovitý úsek.

Ako som písal, strihol by som si to aj mimo, ak by som šiel sám. Tento úsek by netrval 6.30, ale asi tak 10,5 hodín a toto nebol tentokrát plán. Ozaj zdravím kamionistov z LE a NR, ktorých sme stretali cestou a kývali si.

Do cieľa, malej dedinky na kopečku pri Riva Ligure prichádzame okolo 17tej, krajšia časť výpravy dostáva jemný kultúrny šok. Jazdí sa tu inak, skútristi si to bombia z kazdej strany, smeru a potom ta obehne pani v lodičkách na piaggiu. Nuž, ostáva len tréning. Takže dnes len miestny Lidl pri mori a šup na pánsky romantický kopec. Fakt, bývame priamo v starom centre kúsok pod kostolom. Na námestí je jediný podnik, v ktorom večer testujeme domáce ravioli s ragú. Týpek majiteľ, je hostiteľ ako sa patrí. Ulial pani žene prosecco len tak a jedálny lístok je individuálny. To znamená ziadna papierová forma, ale proste čo je navarené to sa práve ponúka. Prikladám jeho cenník

Ubytované, dnes trochu oddychu. Nezdá sa to, ale aj 500-700 km na veľkej vespe dá zabrať. Je to ale o poznanie lepšie. Ha, áno a spotreba na diaľnici sa ustálila na 3.57l. Čo pri priemernej cen benzínu v IT 1.80-1.90 vôbec nieje zlé.

Dnes mám len jediný plán a to umyť to 3 daňové pohrebisko, takže na námestí pri kohútiku s vodou (hneď vedľa kostola) pekne kýblik, sprejík a handrička a hodinka práce.

Ha, takmer som zabudol ..... Francesco. Zatiaľ nemám potvrdené či skutočne existuje, ale domček skutočný našťastie je. Self checkin, tak sme sa ubytovali samostatne.To by som nebol ja, keby dačo......

Z uličky, som otvoril zelené dvere podľa návodu od Francesca a dalej ho už nečítal.... načo. Trafili sme predsa.

Za dverami nasleduje temná chodba kde sú ďalšie dvere. (rovno a druhé vrpavo) Vošli sme teda za hlavné dvere, a automaticky sa hrám s vypínačmi na svetlo, ktoré nefungovali. Nič, zaplo sa nakoniec svetlo na senzor a kľúčom skúšam ktoré dvere sú tie správne. Kľúč pasovl do dverí rovno. Neskôr, keď sme sa vrátili z nákupu za hlavnými dverami stála stará pani s baterkou. Síce ma skoro vystrelo, lebo sme to nečakali, ale bola tam.

Italiano ? Tak diplomaticky že picolo a ona či deutsch. Jasné, ja ani trt, ale našťastie mám po boku nemčinára. Tak si dámy trochu pokecali a výsledok je:

Dvere rovno sú naše, pravú časť domu vlastní nemecký pár dôchodcov a jazdia sem tak 4x do roka na dovolenku. Prosí nás, aby sme nestláčali tie vypínače na pravej strane pri ich dverách že sú ich a vypli sme im nejaké svetlo dnu v dome či čo Čo už, mal som čítať správu od Francesca do konca.

Edit: je ráno 7:30 / skúmam miestnu dedinku - 15°C a tmavší týpek ide po ulici s čiapkou Páči sa mi svet v ktorom je 15°C zima ......