Deň 5

Deň 5/5  11.02.2024 - 506km

Nagykanisza - Budapešti  - Košice 

Stretne sa Maďar , Slovák a rozprávajú sa po Poľsky.

Nie. Nieje to vtip, ale môj rozhovor u Herkulesa.


Nedeľné ráno popri balení v telke beží na pozadi nejaké pásmo Maďarsko dabovaných rozprávok, taka ideálna pohoda. Keby netrebalo baliť akože fest sa mi nechcelo. Všetky moje veci nocovali pri radiátore ako indiáni pri ohni. Vyschli, dnes druhé bude druhé kolo. No vstanem, pripravím si veci na terasku, dobehne pán domáci Anglicky veľmi nevie a pýta sa či rozumiem Nemecky. Nein a tam som skončil, tak padá druhá otázka Polsky?


Veľká radosť vomne, očivište pan može gadať po Polsku. A bolo vymaľované, nafasoval som raňajky v cene ubytka a pýtam sa ooori, odkiaľ vie poľsky. Prvé mi napadá, či boo niekedy v Anglicku , ake nakoniec manželka je Poľka.

No dobre, ready to gou. Zabaliť, nastrojiť a veľmi vnímam problém s žltou taškou v ktorej mam nákup. Na mojej selfí fotke si všimnete, že som ju proste pridal na chrbát k batohu a vybavené.


Najväčší problém celodenného lejaku je v tom, že sa mi nechce zastavovať, odstrojovať a obliekať. Ak už všetko premokne, aj nepremok rukavice lezú hore ťažko na mokré ruky. Tak sa aj deje niekde na úrovni Budapešti, kde sa zastavujem len na jedinú fotku a samozrejme som nejak zle odbočil takže bezchybná cesta cez bez zlého odbočenia ostáva z cesty tam.


Jediné moje veľké trápenie bolo, ako ládovať oocket coffe za jazdy. Tie čoko, treba rozbaliť a tak postup nasledovný: Zastaviť, jedna rukavica dole, rozbaliť, hodiť do helmy a trasením v spolupráci s jazykom ju dostať z priestoru medzi helmou a bradou do úst Potom som došiel na to, že radšej si dám Ricolu z krabičky, netreba ich rozbaľovanie a tak celý postup sa opakoval bez dávaní rukavíc dole. Ona potom zalepená od cukríky lepšie drží na gripe plynu Proste na zahnanie nekonečné dlhých rovín, si treba nájsť zábavu.


Môžem povedať, bol to najťažší deň výletu. Fyzicky aj psychicky, hlavne kôli tomu že je to smer domov a tak si dávam rozne motivácie. Napr ako sa teším, keď doma rozbalím nakúpené Talianské lakocinky. Nepremok povoľuje po asi 6 hodinách, ostávajú tak 3-4h. Deka dosť pomohla a tak mám premočené všetko okrem trenírok, akože fakt všetko. Ešte aj veeci na kraji v nepremokavom vaku.


Ak trasu hodíte do googlu, ukazuje to  8h16min. Dávam to za 9.5h v podstate len s núteným zastavením na tankovanie.  Vlastne som rád, že Slnko zhaslo za Miškolcom smer Domov, keď to celkom poznám. Ono vlastne ani nesvietilo


Celkovo výlet mega, za ten pocit to určite stálo. Vecou náhody som stretol ľudí tuto z insta/fb kamošov. Len to počko mohlo byť kús lepšie, vravím minulý rok v Januári bolo viac chladno, aj -5/-7 no so slnkom. Pri tom mori to má lepší efekt veru.


Dúfam, že Vás čítanie bavilo, díki moc za povzbudenia ktoré niekedy fakt padnú vhod.

Trimce š