Kapitánsky denník:

Takže všetko to bolo klamstvo. Ani o 3 tej, ani o 6tej. Nakoniec sme vyrazili z prístavu niečo tesne po 8mej a teda za sebou mám 26tku. Bolo to náročné, keďže v prístave som bol asi od 19tej....... znova, skvelá úžasná kempingová stolička.

Prvý wow efekt z trajektu som si ani nestihol užiť, padol som na kreslách totálne hotový. Áno kreslách, nakoľko idem lowcost, nepriplatil som si ani za spoločnú kajutu, ani samostatnú. Písalo pohodlné kreslá 😀 tak reku, ako vo vlaku.

Okolo obeda veľmi jemne vyspatý som vyzeral ako zombie a uvedomil si, že okrem jedla som si sebou nevzal nič. Naspäť k motorke sa neviem dostať a volím teda rozhodnutie byť "kapitán skunk". Čiže k motorke pôjdem na pol ceste, keď budeme stáť v prístave v Barcelone. Zatiaľ to prežívam ako morský vlk do pol pása v predajni duty free shop s voňavkami. Stále volím iný tester, nech som exotický. Hlavne vďaka vynálezcovi za vlhčené obrúsky.

Celý deň sa teda flákam striedavo na kresle, palubách, chodím hore dolu. Loď je z roku 1996, čo je miestami vidno. Všetko by to bolo úplne akceptovateľné, ak by bolo funkčné jej vybavenie. Napríklad bazén, gaming room, alebo disco bar, z ktorého je mešita. Okej, je tu aj malá kaplnka. Ostávajú teda dve reštaurácie, jedna s obsluhou a jedna tackáreň. K tomu ešte jeden funkčný bufet a kaviareň. Všetky spomenuté zariadenia majú svoje vlastné otváracie hodiny. Ceny su také, že malá plechovka coly stojí 3€, cestoviny v samoobsluhe 6€-9€. Na jedlo míňam vlastne len druhý deň, keďže som to predpokladal. No nie som sám, čo premýšľa lowcost. Na chodbe nieje problém vidieť vlastné bufety a výrobu sendviča, nejakého jedla na panvici a podobne. Je pravda, že veziem plechovky marockej limonády domov môjmu bratovi a kamošovi na ochutnávku. Dúfam, že odhodlanie je väčšie ako pokušenie 😀

Signál a internet.

Wifi na lodi je, no za poplatok - tuším 1h za 5€. Volanie je trochu tvrdšie, minúta prijatého a odoslaného 10€, sms len 0.35€, takže volím písanie sms domov spôsobom, ktorý sme voľakedy používali takmer všetci na Nokiach či Sony Ericsson. 

Aby som ušetril počet znakov a do sms dostal čo najviac textu, uprednostňujem systém bez medzery.

TedaAsiTaktoAbyBoloRozoznatSlovaVTexte

Sedím v sedačkovej kabíne číslo 9.2, teda úplne na vrchu lode. Stále pretrváva môj wow efekt obrovského zážitku z plavby.

Poväčšine sme rozložení na viacerých sedadlách a ležíme krížom na nich, moje miesto pri okne považujem za skvelé.

Na chodbách lode sú rozložené rodiny, ktoré ležia v rôznych kútoch, pri zásuvkách, pozerajú filmy z laptopu, varia si jedlo, pijú čaj z prinesenej rýchlovarnej konvice a podobne. Chápem, hradiť lístok 4-5 členej rodine je určite do rozpočtu, o samostatnej kajute ani nehovorím.

Ak by sme šli viacerí, určite sa oplatí špekulovať - ak si samostatnú kajutu kúpi jeden, zvyšok partie sa k nemu nasťahuje zadarmo.

Prvý deň bolo takmer úplne zatiahnuté a fúkalo. Na plavbe to podľa mňa poznať nebolo, zato hore na vonkajšej palube áno. To fučalo fest, takže každá fotka musela byť premyslená, aby môj foun neodplachtil svojím životom. Druhý deň plavby sa ukázalo slunco, prestalo fúkať a plavba je ako nožík v masle na slnku.

Ozaj, cestujúci na kreslách za mnou cestuje s vtáčikom a za uchom jemne čviriká. Je to naozaj veľmi pestrá zmes cestujúcich, čiastočne by som povedal taký malý Tanger 😀 To sa ale mení v Barcelone, kde pristávame druhý deň okolo 13tej. Časť pôvodných cestujúcich vystúpi, a tak sa pomer Európanov vs Marokáncov mení z 10:90 na 30:70.

Podľa najnovšej informácie od môjho podriadeného v službe budeme 11.8. v Janove namiesto 8:30 niekedy pred obedom.

Už som skoro zabudol, motorku mi pripútal jeden z čínskej partie v podpalubí. Veľmi spokojný som nebol, taktne som mu naznačil, že veľké vlny môžu byť problém, keďže má momentálne ťažisko dosť vysoko. Sľúbil, že to vyrieši ...... v Barcelone, keď som konečne mohol do podpalubia a garáže, tak naozaj svoj sľub splnili. Za čo som im neskôr osobne poďakoval. Konečne teda mením veci a idem sa sprchovať, áno do spoločných spŕch na 9 poschodí. Našťastie to celkom ide, odhodlanie nezlomí ani rozbitý kohútik. Hacknem ho a mením sa opäť na "kapitána fešáka".

Cesta je naozaj fajn, našiel som si svoje miestečko na pozorovanie z lode a trávim striedavo čas na kreslách doma, vonku či kaviarni, kde sa ma slečna kaviarníčka vypytovala anglicky odkiaľ pochádzam, keďže môj akcent čo to naznačoval. Ak to číta, srdečne ju pozdravujem ...... Moje miesto pri okne je vlastne celkom skvelé, ráno priamo z okna východ slnka a momentálne pri písaní mi svieti mesiac. Romantika ....

Ozaj, údajne vzhľadom na okolností kontroly a strávený čas v prístave, som mal ešte veľmi dobrú náladu 😀

Zostáva mi už len jedna úloha, ktorú vôbec nemám naplánovanú a to je cesta z Janova domov. Chcel by som to stihnúť do spomínanej nedele 14., chcem sa trošku ešte poflákať v Taliansku a následne hajde domov, asi s kúpaním na Balatone ........ záleží samozrejme, kedy sa vylodím a budem opäť zas suchozemská krysa.