Ráno pristávame podľa plánu vylodenia v Olbii. Vita nás nádherný východ slnka a VSV. Skratka VSV je odvodená od VKV (vy...... Košický vietor) takže pocitovo na mikinu zima. V našej privátnej kajute vychutnávame ranné espréso a čakáme na pokyn z rádia o vylodení. Sme úplne dole na -2 a úplne v predu to máme čas. Neskôr obohacujeme cestovateľov pohľadmi na vymakané telá v elastákoch (rozumej CéGé termovecami) prezliekaním pri Vespách. Lúčime sa s "kamošom" Talianom na GéeS ktorému sme pomáhali opraviť helmu ešte včera v prístave.

Úplne prvá myšlienka je aklimatizácia a teda hľadáme kaviareň a hneď opáčime miestny brioš & espréso numero due. Stretávame kamoša s GéeS, začíname ho jemne podozrievať zo špionáže našej mikuášskej výpravy.

Error

Voľačo sa udialo s gps na mojej vespe, vďaka čomu sme aj poblúdili včera v dokoch. Navigácia je nula celých nula nula. Ono to funguje tak, že spárovaná aplikácia Vespa v mobile vysiela info na displej. Niekde nastáva zrada a nedarí sa mi to ani po reštartoch párovania. A tu, prichádza malý hrdina dnešného dňa .... starý rezervný ajfón se ktorému sa to podarí na prvý šup. Vyhodnocujem to ako nejakú zradu priamo v appke Vespa na mobile po aktualizácii.

Costa smeralda

Vietor nás sprevádza, ale pri 13°C je to celkom fajn. Jazdíme, klopíme, fotíme ..... úplná paráda totok tu. Esíčka a výhľady si užívame.

Je to tu turistoprázdne , veru totálna turistická absencia na ostrove. Smerujeme na Porto Cervo, Capo Ferro kde nás podľa tabuľky varuje objekt majáku zákazom, Baja Sardinia , Capo d'Orso kde je bohužiaľ miestna skala v pdobe medveďa uzavretá mimo sezónu.

Neva, pojazdili sme to ale parádne a prichádza dôležitý bod programu . Nasadiť Mikulášske čapice. Delíme si to na dve čapku a jednu bradu vďaka vetru kolega s bradou pôsobí ako mikulassku kozel .

Smer Juh

Nachádzame cez booking ubytko za úžasných 24€ ..... nie osobu, celkovo. Smerujeme do Galtelli a cestou sa zastavujeme na prázdnu bielopieskovú pláž Cala Brandichi. Odchádzame za neuveriteľne romantického západu slunca.

Cestou nás sprevádzali trochu driemoty, tak sme opáčili ešte jedno espréso. Celkom ma to znavilo, predsa len sme spali posledné dva dni pomenej. Vlastne na ceste z predvčera na včera asi len dve hodky v dodávke. Izba je za ten peniaz parádna a hodnotím to ako megadeal. Pýtali sme sa domáceho, na ten vysvietený menší hrad a stroho odvetil "Its máj" akože reálne, že je jeho. Prevádzkuje tam hotel.

V našom "la casa" úradujú na dvore mačky. Reálne sa nám z dvora cpú do izby a jedno mačiatko namna priamo zaútočilo skokom do postele a dralo zomna perinu, keď ho kolega odprevadil von. Jo a ešte pizza, opáčili sme miestnu ristorante. Asi jedinú funkčnú v tomto období v mestečku, totálne napraskanú ľuďmi. Bol to presne ten pocit, keď sme vošli a všetci nás skúmali pohľadmi ako cudzinca v meste.