Posledný deň, je obvykle tak 50:50. Po 24 dňoch mimo domova, aj keď je to určite jendoduchsie v tejto dobe internetu a roamingu v únii, ale predsa domov a jeho domorodci začnú chýbať. Zároveň sa domov ešte nechce, aj keď toho bolo naozaj dosť, každá dovolenka je krátka. Ráno som si privstal tak, aby som zbalený sadol k raňajkám na 8:00. Určite poznáte ten pocit, keď ráno si niečo matne vybavujete a nieje úplne isté či to bol sen alebo realita. Tak sa mi zdalo, že som sa v noci zobudil otvoril okno a nad kostolíkom krásne svietil mesiac a ešte som si povedal aké krásne a spravím si fotku...... Nič, asi som bol nemohúci. Takže komplet nachystaný, motorkári už začínali brázdiť cesty. Pečivko, masielko, šunečka, syrček ..... som mal pripravené na stole. Akt platenia prebehol hladko, na papieriku som dostal napísané 39€. Karta bite ? "najn" a bolo vymaľované......... Horko ťažko som v peňaženke nasmolil 35.40€ čo nestačilo a pani vravím bankomat. Nááá das is ókej a platím teda 35.40€ ponúkam ešte dirhamy ktoré som si vzal ako suvenír 🙂 Cítil som sa ako z rozprávania mojho kamoša, ktorý ponúkal taxikárom stravné lístky za odvoz keď mu po prebdenej noci dosiel keš (dávne stredoškolské časy)

Jemný opar dával pravú rannú atmosféru a 8:30 som vyrazil. Rakúsko je naozaj krajina snov. Perfektné dokonalý asfalt, tráva a voľne pohodené zvieratá k tomu pridávajú na atmosfére. V malej dedinke Hart, sa priamo na benzínke konal trh. Miestny pestovatelia, remeselníci, alebo predajci harampádí. Keďže môj keš som už minul, pokračujem ďalej bez suvenírov. Faktom je, že modrú tašku s lakocinkami držím medzi nohami už druhý deň. Ešte že nejazdím v sukni. Križujem dedinku s názvom Puch v ktorej pre istotu zatajujem dych, ešte že nieje veľká a dávam to v pohode. Hraničný prechod do Maďarska je poznať hneď, končí sa superkvalitná cesta a začína niečo iné. Zmenu vidieť aj na prostredí, domy a záhrady už niesú ako z rozprávky. Ale ten rozdiel je vidieť asi všade smerom na východ. Kľukaté cestičky vystriedali dlhé roviny a konkrétna fotka sa stala takmer osudnou limonáde. Jedno veľké pellegrino mi po mojej chybe vypadlo spoza-chrbta v Taliansku na kruhovom objadze. Hľadal som poza chrbát croissant!a fľašu som nechtiac vystúpil. Pád neprežila a praskla. Vypil som teda koľko som vládal 😀 a nechal ju napospas osudu. Tentokrát som pri nasadaní po fotení nohou zrejme zavadil o fľašu, áno tá taška medzi nohami komplikuje nasdanie. Našťastie sa druhý kus nerozbil, ale vyzera ako vyzerá. Vypadnúť z Vespy rýchlosťou okolo 60kmh je náročné aj pre plast.

Najlepší bol okenný strážnik a samozrejme aj mňa pri robení fotky poriadne vyštekal. Maďarsko zbehlo v podsate ako nič a už fotím most v Komárne. Tam sme si spolu trochu poplakli od stastia, odtiaľ by sme to dali už prinajhoršom aj SAD-kou.

Smerujem na Veľký Krtíš, na prvej benzínke v Tekovských Lužanoch tankujem a obedujem. Jediná nevýhoda je naozaj tankovanie, vlastne celú batožinu zo sedla zhodiť, natankovať a znovu nahodiť. Je to také kus otravné veru a nekvapnúť pri tom do odkladacieho priestoru pod sedačkou, veď to poznáte ..... posledná kvapka. Prišiel som ale na systém, pištoľ treba obrátiť hore laufom ešte nad hrdlom nádrže 😉

Na ceste pred Veľkým Krtíšom, niekto jemne blikol a kýve z auta. Kontrolujem, či svieti moje diaľkové, keďže niekde v Maďarsku som zistil že mi odišla žiarovka. Primavera má síce ešte malé led svetlá, ale pre istotu som svietil diaľkovým. Na tom ostrom slnku to nebude tak dráždivé. O pár metrov dalej zastavujem pri aute a hneď ma zdraví výletnik s posádkou. Že ma pozná zo skupiny Vespa, sleduje môj príbeh a som u neho kedykoľvek vítaný. Taktiež východniar a chvíľu teda pokecáme čo a ako. Tak ešte raz ti ďakujem, bol si prvý Slovák po dlhej dobe a ktorým som sa rozprával a ozaj ma potešilo že si ma zastavil. Cestu domov už poznám celkom dobre a tak premýšľam či utekám hneď domov, alebo si ešte dáme víťaznú fotku na Alzbetinej pred Alžbetou.

Cestou sme zdolali 25.000km ....., 25tisic za dva roky a pár dní. Na tak malý stroj, veľmi dobrý výkon a zatiaľ si stále šije alo nová. Proste Taliani to vedia, nie len krásne nakresliť, ale aj vyrobiť. Ak ste čítali príbeh úplne od začiatku, tak viete kto je jašterica. 

Pôtor: pred miestnym pohostinstvom sedela jedna jediná osoba, ktorá sa na mňa usmiala. Možnosti su asi len dve, buď som skutočne kapitán fešák 😀 alebo to bola jašterica.

Do Košíc prichádzam tesne pred 19tou a smerujem teda najprv cvaknúť fotku do mesta a až tak domov. Keď mám pravdu povedať, dlhú dobu som premýšľal čo poviem doma ako prvé. Celú radu myšlienok, vybojovala veta "už viem kam pôjdem budúci rok" 😀 Akože síce ešte neviem určite, a či vôbec, ale prišlo mi to veľmi efektné. 

Misia "velbloud" dopadla v podstate veľmi dobre, úžasných 25 dní. Je pravda že boli dni ťažšie aj ťažké. Mohol by som pridať do kamasútry nové polohy, ale moja duša dobrodruha ma proste nejak cez toto všetko ženie vpred. Baví ma spoznávať nové miesta a objavovať. Či uz je to za rohom, alebo niekde úplne preč. Maroko hodnotim aj napriek negatívnym veciam celkom dobre, nečakal som až takú divočinu, aááále šlo to. Pár krát som mal trochu úzkostné stavy, predsa je len lepšie a bezpečnejšie v dvojici. Ono aj každá blbosť môže celý výlet zmariť, ako napríklad len to že skôr došlapnem na zem než je potreba. Pod Montserat-om som nohu chcel oprieť o obrubník pri zastavovaní, no podarilo sa mi ju dať o milisekundu skôr medzi obrubník a Vespu. Našťastie sa botaska poddala a nohu mi len stočilo, spätne som premýšľal a skúter je naozaj easy. Šlo by to aj so sádrou na nohe, to ma na nej baví. Vespa je proste jednoduchá a prináša mi omnoho viac a iných emócií ako veľká motorka, proste len sadnem a idem. Cestovná rýchlosť je ideálne niekde okolo 80-90kmh, v ostrých kopcoch len 35-45kmh. No na cestovanie to stačí, mám pocit že toho vidím omnoho viac akoby som to len preletel. Potom príde mesto ako napríklad Barcelona,Granada, alebo Avignon a Vespa je kráľom premávky ...... Skútrov sa obmedzenia v španielsku veľmi netýkajú. Posielali ma do zákazu, jednosmerky ... si si moto sí. Príde mi to na Vespe všetko také jednoduché. Jazdil som na kde čom, skvelých strojoch, ale to boli všetko skvelé stroje. Vespa ma proste dušu a charakter ...... emóciu ktorú ti aj iná perfektná, možno aj tehnicky lepšia motorka či skúter nedá.

Za celú cestu som nafotil 3140 fotiek, čo je celkom dosť. Materiálu s GoPro, mám asi 410 videí, ktoré ani neviem kedy spracujem. Všetko to ale len obrazne vypovie o pocitoch, myslienkach a zážitkoch... Tie sa môžu zničiť, stratiť, ale z hlavy ... tam ostanú navždy. Teda jedine ak ich neukradne ten nemec, čo kradne veci.

Pravdepodobne pri zapisovaní a odčítavaní km vznikla niekde zrada, doma mi tachometer ukazuje na B-čku hodnotu 248. No buď je to 6248, alebo 7248 čo po prepočtoch vychádza určite na 7a viac, teda v niektorom dni, možno dňoch som pri zapisovaní km spravil chybu ktorá sa potom následne ťahala. Teda celkový súhrn je 7248km za 25 dní ........

Ďakujem, za každé zdieľanie, paľce hore a iné emoji. Pôvodne celý blog vznikol pre priateľov, ale som veľmi rád že takto som si získal nových.

Všetkým Vám veľmi, veľmi pekne ďakujem 🤞

Určite ešte pridám dodatočné ďalšie fotky, spomienky čo som nestihol napísať a ďalšie dobrodružstvá od Signora. Veď sezóna predsa nekončí ......  

* prikladám aj fotku suvenírov, Vespa toho naozaj uvezie ....