Dám na úvod menšie literárne dielo na tému lenivosť.

Existuje typ pocitu, keď proste je niečo síce funkčné, ale cítiš že dačo. Proste nieje to tak úplne ako má byť, napríklad tá nedokonalá hrčna pri palci ja pokožke čo ju cítiš v topánke.

Alebo sa ti trencle divne ...... no. Proste sadnem totálne naobliekany na skúter. Rozumej vrstvy spodné, cégé, chrániče,rifle a nepremok. Vrchom zastrčené tričko do cégéčiek,na to termo triko zastrčené v rifliach, moto bunda, nepremok, na nom zapasované rukavice a návleky nepremokavé. Vyrazíš a hneď po 100 meyroch cítiš, že jeden chránič na pravom kolene nejak nesedí. Najprv len tak letmo pohrkáš ........ nič. Na najbližšej križovatke keď dávam prednosť, už seriózne nápravami cez vrstvy........ nič. 30 minút .... pri každej možnej príležitosti sa snažíš prostr ten chránič napraviť a zvádzaš neskutočný boj. Boj mentálnej odolnosti, keď bojuje ten neskutočný pocit, že je niečo ako byť nemá s tým, že ani .... ani keby nvm čo sa proste znovu rozgajdávať nebudem! Aj keď faktom je, že zastaviť ... vyzliecť - napraviť a obliecť by bolo rýchlejšie než tie márne pokusy o nápravu. Ale z princípu proste NE! Trpíš ako martýr hodinu, než v Trieste dávaš dole nepremok.

To je lenivosť, možno len principiálna

Né, fakt je to hrozný pocit a to nehovorím ani o malej potrebe, keď ešte k tomu máš "suknu" rozumej deku na sebe. To trpím aj hodinu a potom víťazoslávne prstom prehrabuješ vrstvy a márne sa snažíš spomenúť na poradie. Ideš po vrstvách, termo hore, cégé dole, tričko hore ne dole to sú cégé a zamotáš sa tak, že to vzdáš a rozopneš opasok.

No a teraz o čom to dnes bolo. Daždivo, ale ako som niekde písal "lepšie moknúť tu,ako doma". Takže to nejak neriešim aj keď štatistcky, minulý rok v Januári bolo síce mrazivo ale slnečno. Tak to znamená, radšej na moto výlet v Januári

Na pláne bolo Trieste a káva, tentokrát v spoločnosti insta kamošky, ktorá tu zhodou náhod dovolenkuje. Ďalší hotpot bolo mestečko zapísané v UNESCO, ktoré som doteraz vždy len míňal Palmanova. Miesto ktoré je vlastne pevnosť, niečo ako citadela.  Trošku edukácie na  tabuľkách v čase siesty. To som rád, že bola otvorená aspoň minipizza a tak obedujem. S pizzérom sme vonku dali reč, zaujímal sa odkiaľ a kam.

Nasledujúca zastávka: Aquileia

Akože seriózne som odpadol, ja čo mám rád historické veci. Tuším sa tomu povie bazilika, tie náboženské idú trošku mimo môj záujem, ale toto bolo the best. Tento areál na priľahlé rímske pamiatky odporúčam určite.Velka škoda, že akurát tam makači stavali lešenie, ale prístup je zachovaný. Platí sa nejaké vstupné, mna trochu tlačil už čas, tak som sa rozhodol návštevu vnútra a priľahlých vykopávok dať inokedy. Čo to som nafotil.

Next: Grado

Veľmi pekné mestečko a úchvatná cesta k nemu. Okolo samé morské bažiny, kadejaké vodné vtáctvo s dlhými nohami. Fakt paráda tak dávam malý peší okruh.

Na Piraň odchádzam tesne pred tmou a kropí. Čo kazí moje plány, keďže som nemohol Piraň vydrodiť ráno kooi dažďu, teraz je to rovnaké. Dufam, že ráno aspoň na 10 minút bude kľud a stihnem to. Večer ešte ďalšia quick kofí v Portorož ,už asi s miestnym krajanom. Jáj, viem ... do dnešného dňa pridávam ešte raz jednu fotku zo včera s vysvetlením (posledná) Celkom ma zaujalo, ako pri prácach na kanalizácií označujú všetky dlažobné kamene, aby ich vedeli dať naspäť presne na pôvodné miesto.

Tak ráno je game over .... už sa len rozhodnúť akú trasu zvoliť na cestu domov.

ps1: to SH je akože brutálne, takáto idea je fakt mega

ps2: všimli ste si to aj vy na tom hrobčeku?