Ráno v štýle Mr. Beana.

Pekne oháknutý na raňajky, voňavučký dojdem hneď po 7mej. Ako prívé si idem načpovať džúsik, vložím pohárik, tlačím tlačidlo a držím nech čapuje. Keď už, tak odhadujem akože dosť púšťam tlačilo a džúsik tečie a tečie a tečie, preteká a preteká a ja kukám. Dobehne čašník a vraví, no no just push it one time. Ahááá okej mi scusi. Sadám si k peknému stolčeku s výhľadom utieram oliaty pohárik, uvádzam sa a dobehne čašník, sorry this is served for diner  Jesus márija, šak vidím odchádzam do časti ktorá je pripravená na raňajky. Chcem sa stať neviditeľný hlavne v momente, keď to tam zas napravuje a mení odžúsované oné

V odletovej hale ešte stretávam chalana, Gréka z Vespa Clubu Patras, ukazuje mi appku Posseidon (veľmi pekná satelitná mapa a predpoveď počasia) a hovorí nou gut. Chystajú sa na trajekt do Ancona smer priamo Grécko. Ešte rýchlo meníme nálepky.

Okej, já mizim. Hneď ako prvé je myšlienka na nepremok ...... odolávam pokušeniu si ho nahodiť. O tak 8 minút zastavujem a obliekam si ho začína lejať.

O hodinku a což si zapisujem San Marino na zoznam navštívených krajín na Vespe. Určite som tu bol, ako díte s krstnými rodičmi .... a pamätám, že som chcel meč

San Marino je bomba, akurát neskutočne fúka a je tak 6°C-7°C. Celé to hradné návršie pobehám a aj sa tu zdržím. Náladu mám nejakú neviem, a tam úplne na všetky problémy pomáha espresso a pistacchio cannoli. Obsluha sa ma pýta, dve panie. Či ja som na Vespe,a nechápal som ako to vedia. Ukazuje na mikinu a logo ....

Mne napadá vtip: Stretnem ženu v bare v Taliansku na dovolenke, nakresliť drink a prikývne. Ona mi nakreslí posteľ a ja neznam jak ona vedela že som stolár. Ešte je fajn, že je tu prázdno a dobre sa fotí. Ked som si šteloval Vespu pod bránu na foto, týpek došiel pustil kufor a berie mi z ruky telefón, že ma odfotí. No už mi bolo trápne, hovoriť že nie tak som sa poddal!

No proste, tupelo.

Teším sa do Revenny aj keď cestou asi 3x lejak na striedačku ale veď to som zažil mnohokrát.

Rvenna je parádne krásna a nasiera ma, že je pondelok. Danteho múzeum je chiuso, tak aspoň hrobkový domeček je otvorený. No vlastne vidím prd. Tak sa poprechádzam po centre a točím espresso na náladu.

Cesta je úplne hrozná, ako lejak ešte cajk ale vietor! Ked duje naproti, je to ťažké ale dá sa to nejak ..... Choggia je malé mestečko xx km pred Benátkami na Benátky štýl a chcel som ho vidiet. Tu špekulujem a hľadám ubytovanie , mám celkom dosť a nachádzam tam najlacnejšie za 50€. V Jesole za 32€ s raňajkami a viem, že sme tam už takto prespávali ...  proste tie plážové sa dajú nájsť takto mimo sezóny lacno.

Volím Jesolo, hodinu a pol ešte nejak pretrpím.

Ani tam nejdem, šetrím čas veď dôjdem o Jesola tak tesne pred 20tou. Dlhá rovná cesta sa otáča na iný smer a vetrisko duje z boku  Akožéé ah! Kokos, nápor je niekedy taký že ma tlačí a podbieha až do protismeru. Dávam dokonca pravú nohu dole, aby som vyvažoval. Ruky zmrznuté, keďže nepremokavý návlek už povolil. Úplne dojebaný prichádzam samozrejme s meškaním do Jesola.

Tečie zo mňa.

Na recepcií sa hlásim a dostávam kartu od izby na prvom poschodí. Všetko mám totálne mokré, niekde mi aj odfúkol návlek z tasky, komoket všetko mokré. Veci vo vaku, v ruksaku .... tak si robím z izby sušiareň. Chytám z chodby vresk, krik a búchanie dverami. Áno, voľajako Nemecké deti na školskom výlete ...... dokážem ešte obliecť suché kraťasy a idem sa nadlábnuť. Pizza padne vhod.

Po návrate nachádzam jedinú zásuvku v kúpeľni, do tej izbovej mi nabíjačka typovo nepasuje. Mobil sa vyoľuk z duše, podal dnes heroický výkon a ja kašlem na všetko, trvajúce deti na chodbe, mobil vypnutý v nabíjačke v kúpeľni. Všade to kvapká z vecí ako v jaskyni a úplne ma vypne pri nejakom seriáli na Rai1.