Bratislavu opúšťam o 7mej ráno, pohoda lahoda. Ten pocit výletu keď míňam hraničnú tabuľu je konečne tu. Srdcový kolaps mi zabezpečila hliadka polizei, lebo jediné čo človeku napadne, keď vidí v zrkadle ako sa policajti otočia z protismeru a zapnú majáky. Pfuuuuh,moje opálenie v sekunde vybledlo a kontrolujem rýchlo svetlo, myšlienky ťažko pracujú že se si kontrolujem ešte aj obočie. Žeby výfuk? Čítal som mnoho báji o kontrolách hlučnosti,no hlavou beží už kadejaká somarina. Keď sú v tesnej blízkosti za mnou,dávam smerovku na krajnicu,pribrzdujem ... obiehajú ma a - nič.Svištia to ďalej,voľajaký signorko ich nezaujíma a ranný stress test vybavený  ✅

Dobré skutky

Na čerpačke v Alland je jediný funkčný stojan na benzín (samoobslužný) keď sa po chvíľke čakania uvoľňuje, pani predomnou v rýchlosti nezavrela viečko nádrže, tak som priskočil k autu a nádrž zavrel. Stihla ešte poďakovať z okna vodiča, dal som jej palec hore a šiel potlačiť skúter k stojanu (v podstate som to považoval za samozrejmosť)

K stojanu sa oproti mne tlačí Vitara a pani mrochtová voľačo rozpráva,ukazujem že nerozumiem. Neprestáva šprechovat a pýtam sa anglicky čo sa deje. Na to mi bábrle vysvetľuje lámanou angličtinou,že ona tu už čakala. Vravím určite teda nie, stojím tu už dobrých 15 minút a videl som ako ste prišli na vedľajší pokazený stojan-obišli benzínku!a zaradili z druhej strany. Vespu teda tlačím pár krokov späť, aby si mohla "bábrle" natankovať. Slepá, hluchá pýta sa ma kde som stál, no tu celú dobu kde stojím aj teraz. "Ja som v práci a ty na dovolenke" , to už som vrel jak kuchta a píšem kamošom nemčinárom ako sa povie Rakúsky stará kur..... teda horizontálna pracovníčka. Ide o princíp - miesto ospravedlnenia, poďakovania keď som ju aj tak pustil,si dovolí takú poznámku. Dmonštratívne som na ňu celú dobu zazeral, nehovoriac o tom že mne treba 5 litrov, jej tak 10x toľko. Nakoniec som jej na odchode trochu dosť škodoradostne poprial pekný deň v práci 😀 heh, nebudem sa ja rozčuľovať, veď ona musí dnes robit.

Dnes sa mi šlo tak skvele, že som prehodnotil pôvodný kemp vo Werfene a potiahol to o 150km naviac, teda na zajtrajšie body záujmu bude viac času. Rakúsko je proste bomba, krásne cesty k tomu alpy na pozadí. Takmer každý kilometer je úplne dokonalý a znova vyťahujem stoličku a rozkladám ju bárz kde. Slunco na mňa nevyzraje, kolo obeda na svoju zamatovú pokožku inštalujem krémo SPF30, na nos si už dávam pozor a inštalujem pre istotu aj šatku. Fotiek s červenou bambuľkou mám už dosť z minulého roka. Bookujem nakoniec penzión s raňajkami v Junsbergu, s cenou len o 8€ viac ako kemp, čo mi nie len ušetrí čas, ale podvečernú búrku s krúpami si užívam pekne na postieľke v penzióne.

Heh to Rakúsko "to jsou panoramata"  🌄