Mal som sen o kvapkách, ktoré dopadali na zem. Nakoniec to sen nebol, bohužiaľ pravdepodobne kondenz z klímy vytopil kúpeľňu. Čo už, vypol som ju a pokračoval ďalej v snoch o novej prednej pneumatike. Hej, zub času je zatiaľ ochotný spolupracovať.

Risk je ......

Caminito del rey je atrakcia, ktorá je podobná rebríkom v Slovenskom Raji. Vstupné je potrebné objednať vopred na dátum a čas. Čo bolo pre mňa veľmi ťažko predpokladať. Rozhodol som sa riskovať, vynechať Malagu a ísť tam a skúsiť. 

Skratky

Milujem skratky, poznáte to. Je to síce ďalej, ale o to horšia cesta 😀 Na moje šťastie rovnakú skratku používajú aj stavbári z diaľnice. Niečo ako navozený piesok, neviem z akého dôvodu, polievali (asi prašnosť, ale je to mimo miest, jedine kvôli poliam a sadeniciam). Výsledok je jazda takmer ako na ľade s nohami pri zemi v 20km/h, keby ma náhodou šlisklo. Teda konečne som mal správny vizuálny efekt saharského beduína. Okrem tohto dobrodružstva bola scenéria nádherná, žlté polia a malé kopečky lemovali krásnu kľukatú cestu. 

Na mieste vstupu panoval úplne lahodný chaos. Asi 3 skupinky ľudí nedočkavo čakali na vstup, alebo fasovanie heliem. Na otázku francúzskeho páru, či je možný vstup len tak, sme dostali odpoveď: vajt hír. Tak sme čakali než sa situácia stabilizuje, neskôr som pochopil, že zdržanie jednej skupinky zapríčinilo posun ďalších. Takže nastal moment rozuzlenia. Na neplánovaný vstup nás čakalo 7 (6 francúzi a ja). Najprv teda informácia: či si prosia zaradiť do španielskej alebo anglickej skupinky s výkladom, pretože francúzsku nemajú (pre vysvetlenie lístok stál 10€, s výkladom 18€) 

Španielská vyrážala až o hodinu a francúzi krivili nosom, že to vzdajú a nebudú čakať. V tom ako jediný anglicky hovoriaci (francúzi anglicky nevedeli 😀 a už sme to preberali, že neako s tým niesú asi ok a dohovárali sa takmer len posunkami) sa pýtam na anglickú, ja si teda zaplatím (čo už, 8€ rozdiel ešte zvládnem, o to menej zjem).

"English starts in fajv minits", paráda, beriem a to sa zháčili už aj francúzi, že oni sa pridajú do anglickej. Malé víťazstvo a zároveň mi krivilo trochu jemne škodoradostne ústa, taký ten pocit, keď je na smiech ale nedá sa to verejne.

Po 10 minútach čakania mi nakoniec pani na pokladni hovorí, že pôjdeme sólo. Ešte lepšie, francúzom tlmočím posunkovou rečou, že ideme sólo.

Takže úplne víťazstvo, caminito sa podarilo prejsť sólo. Samotná trasa je perfektná, rebríky chýbajú a celá cestička je vlastne chodníček pripevnený o skalu (prikladám veľmi dobrý článok). Top z trasy je most, ktorý nakoniec priesmyk spája, našťastie som mal všetko pevne pripevnené o seba - neskutočný náporový vietor. 

Kauza shuttle bus

Shuttle bus, podľa informácie od pracovníčky na vstupe, nás mal prepraviť naspäť k parkoviskám. Nikto nás nepripravil na to, že len za cash 2.50€ a ľudia si vzájomne požičiavali. Áno, je dobré mať stále nejakú hotovosť. O tom, že značenie miesta daného busu bolo totálne na prd a ľudia rôzne pobehovali medzi autobusmi pripravenými cestovkami pomlčím. Samozrejmosťou bolo povinné rúško v autobuse, a keďže som svoje nenašiel v batohu, niekto mi ho pred autobusom daroval (nakoniec som ho v batohu našiel, ale už darované a použité som si drzo nechal a nevrátil).

Ronda

Top v mestečku ronda je Puente Nuevo. Najlepšie sa fotí samozrejme z dola a teda podstivo som zliezol prudkú kamenistú cestu strmým svahom na Vespe. Jemný výšľap a výhľad ako na dlani. Na vyhliadku je možné dôjsť aj pešo priamo z mestečka, a práve tadiaľ šľapali úplne z dola od vodopádu pod mostom dve skupinky policajtov. O niekoľko minút sa vracali dolu so záchranármi a nemali naponáhlo. Myšlienka sa mi vnukla len jedna, čo sa neskôr potvrdilo a na parkovisku strmým svahom stáli hasiči, policajci, sanitka. Každé jedno skvelé dobrodružstvo sa môže kedykoľvek premeniť na nešťastie. Preto prosím buďte vždy opatrní a zbytočne neriskujte, x krát som si povedal že radšej nie .... vymyslím inú fotku, ale toto je risk. Za chyby sa platí a bohužiaľ niekedy cena najvyššia. Napriek tomu zážitku, Rondo je krásne mesto plné turistov, taverien a obchodíkov.

Cieľ

Moja myšlienka bola už jasná, dnes to príde. Bod, na ktorý sa teším najviac z celého výletu a vlastne toto bol moj point. No maroko je za rohom a škoda by bolo nevyužiť tento moment, takže som vlastne cieľ preplánoval až tam. Pre mňa nejak duševne je to už práve Gibraltar, o ktorom som niekoľko krát čítal a hlavne sa začal zaujímať po bondovke The Living Daylights.

Na miesto činu som dorazil večer a nocľah ešte nemal zabezpečený, tak som overoval ceny v kempoch. Zlákal som sa na ten najlacnejší (20.56€). Na otázku, či majú bazén som dostal odpoveď "áno, najväčší na svete". Kemp nieje síce podľa mojich predstáv, ale je asi 3 minúty od pláže na ktorej práve sedím a píšem text na mojej milovanej stoličke a užívam si konečne pocit dovolenky.

Večer po zabezpečení kempu som sa rozhodol ísť pod skalu priamo a prejsť hraničnú kontrolu. Easy :D na skútri je všetko easy a všade Vás pustia dopredu, žiadna rada, ani kolóna sa ma netýka a kontrolou prechádzam za pár minút. Obrovská zaujímavosť je, že hneď za hranicou je závora, ktorá križuje pristávaciu dráhu vojenského letiska. Sranda, u nás vlak tu lietadlo.

Konečne sa dostavil pocit víťazstva, na 13. deň cesty. Slávnostná fotka spravená, rýchlo rozložiť stan (ešte že je naozaj do 22 vidno). Jedinú zlosť som mal, keď som zistil, že podložie v kempe je piesok. Utlačený, ale piesok. Ach, úplne mi to znechutilo celý deň, keď po návrate zo sprchy riešim zasra.... teda zababrané mokré šľapky plné piesku a problém, ako si ľahnem do stanu. Ach, pocit tohto chvíľkového zúfalstva ma dnes ráno našťastie prešiel, nahodil som si regge hippies náladu a idem si užiť pár dní dovolenky a oddychu pred trajektom do cieľa afrického kontinentu.

Veľmi sa mi páči Cañada .... Bernardín s rohami 😀

"Caminito del Rey » kedysi jedna z najnebezpečnejších trás sveta" https://www.restartnisa.sk/caminito-del-rey/amp/

"Puente Nuevo - Wikipedia" https://en.m.wikipedia.org/wiki/Puente_Nuevo

"Gibraltár – Wikipédia" https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Gibralt%C3%A1r