Ráno na raňajkách u Junsera* preberáme s majiteľom počasie. Vysvetľujem, že dážď je nič moc ale môže aj snežiť. To som ešte nevedel že som veľmi blízko pravdy.

Teda obliekam vrch nepremoku, je čerstvo po daždi a jemne kropí. Mám túto po-dažďovú atmosféru rád a v Alpách je to neuveriteľný pocit. Všetko mi príde také čerstvé, zelená tráva sa snáď verne nedá ani odfotiť. Okolo 10tej som s prehľadom v Innsbrucku a dávam si prechádzku mestom keďže som si včera čas nadrobil (nebol pôvodne plánovaný) Neuveriteľnée krásne historické centrum mesta, a samotné mesto som si taktiež predstavoval menšie. Tesne za sa pristavujem na parkovisku predajcu Ford, pretože už od cesty ma ako vyznávača klasiky uchváti legenda 🐍 GT350. Tirol je úžasný a kvalitné hlavné cesty striedajú také tie menej frekventované klukate horské prechody a ja zistujem že ak je pravda a Factory Moto Guzzi múzeum zatvára o 18tej, budem to mať tesné... Gugla ukazuje príchod 17:05 a to sa zastavujem na Lago di Resia a fotím legendu. Vstup do švajčiarska bol trochu rozpačitý, ale pochopil som že je tu ozajstná hranica aj keď na mňa len mávli strážnici rukou.

Švajčiarsko ma nenávidí.....

Len niekoľko kilometrov za hrnaicou začne liať, doslova liať čo vlastne trvá až do St. Moritz. Keďže ma cestou pekne vymlátili aj krúpy, do open helmy je to kvalitná masáž. Príchod mi altualizuje mapa na 17:30. Vravím si signorko, to dáš... akurát to presne stihneš, len prestaň zastavovať v každej rici a fotiť. To som ešte netušil, že Malojapass* je tak úžasne miesto, no keď lapíte autobusy je koniec. Autobus točí zákrutu, všetci stoja a vytvárajú koridor aby sa vedel vytočiť. Cesta vedie dolu do doliny pomedzi neskutočné obrie hory a v tom scifi, úplne medzi vrcholmi, možno výškový kilometr nadomnou vidím priehradu Diga dell'Albigna. V Chiavenna ma už míňajú naproti motorkári v kraťasoch a ja sa v neprmoku už kvalitne parím, pár kilometrov ale tu dole je aspon 30°C. Kúsok na to ďalej zastavujem a rozhodujem sa s ťažkým srdcom upustiť od Moto Guzzi, na hodinkách asi 15:50 a gps mi ukazuje príchod na 17:55. Aj keby som zhodil záťaž, nadbehnem si tak maximálne pri dobrej konštalacií 5-10 minút, možno. Vydychujem alz rýchleho tempa, nahadzujem na seba letné veci, vyzliekam sa pri Vespe do treniek a obliekam letné veci. Všetko mokré suším ako sa len dá za jazdy. Veľmi ma mrzelo celú tú krásu od Malojapassu len preletieť, preto sa vraciam naspäť asi 40km až pod neho - tentokrát kľudným tempom, fotím a motám sa aj po dedinkách uličkami 🙂

Keďže som pendloval hranice CH vs IT hore dole, pri druhom návrate som si nevypol dáta. (uvedomil som si to až neskôr, ale neviem či som to stihol ešte pred výmenou siete) 

Som teda zvedavý čo príde, dúfam že nebudem musieť na to vziať hypotéku 😀

Do kempu Piona Colico prichádzam už k súmraku, stan mám bleskovo za 15 minút rozložený a utekám hodiť placáka do "kóma"

Inak, traktoristi sa naozaj tvárili ako na výlete 😀 to bude nejaký bláznivý nápad asi cestovať traktorom.

• Junser Gasthäus'l

+43 5287 86910

https://maps.google.com/?cid=10971099402818315219&entry=gps

• Maloja Pass

https://maps.app.goo.gl/NDBg86AKN3GtpKbb7

• Diga dell'Albigna

https://maps.app.goo.gl/RzVKAUsxSFQqJ1ec9

• Camping Piona Colico

+39 0341 940173

https://maps.app.goo.gl/xu9GrKHeGDeL2BmL8