Hneď z rána, že si strihneme históriu Lucca & Pisa. Má byť čo najkrajší deň celého VWD do počasia. Áj bol. Tuším mám jemne opálené očká mývalieho typu, tak to musím dorovnať pobytom na slnku globálne.

To, že sa niečo deje signalizujú vespy všade. Akože fakt všade, celá Lucca a Pisa je nimi obsadená. V Lucce sme prvý krát, tak spoznávame základné mestské top hit pamiatky centrového centra. Na známu vežu, ktorá má vysadené stromečky na vrchu vysielame len zvedov, keďže niekto tu má ultra šetriači režim.

Kde ame my tam je sranda, čiže klasicky sa zabávame celý deň, viac o meste povedia fotky.

Jo a v tom hlavnom dóme na hlavnom námestí maju v akváriu niekoho, čo zomrel v roku 1050.

Presúvame sa do Pizi, prosím čítať ako píšem, tak sa to správne vyslovuje. No krivú vežu, sme bohužiaľ nenarovnali. Priamo na Piazza del Duomo ľudia dotlačili kopu skútrov, parkujú a fotia. Ja to neskôr skúsim tiež, ale neuspejem. Policajtka ma vyšmarí a na argument, že idem neskoro reaguje že nie, veď sa to nesmie. Obhajujem sa, že veď stále tu ešte nejaké sú tak že oni stáli inde. Pár minút keď odchádzame preč, to nejaká skuoina vyjednala a pustili ich tam. N, asi mi chýba lekcia diplomatického styku v Taliančine.

Pizza je skvelá, foto is hír. Ďalej si to ešte po zvážení možnosti a faktoru počasia strihneme cestičkami do Lari. Tak sa to je Vesptlak, na malé mestečko tlačka. Pekné malé mestečko s hradom uprostred a ja sa musím priznať, že tu bola najlepšia zmrzlina, keďže som ju bol otočiť 2x. Totiž našiel som tam zmrzlinovú femme fatale ... Jediná zmrzlináreň na námestí, hneď vedľa rodinného obchodu s ručne home máde cestovinami. Jo a prosím, nikdy si nedávajte nedojedené kornútky do zadného vrecka

Návrat na VWD bol veľkolepý, piatok poobede je tu totálna tlačka. Skúsili sme vybojovať tričká k vstupenke, bezúspešne. Dostávame rovnakú informáciu, túmorov mornink.

Mikiarda skútrov a ľudí, hukot bzukot masaker. Samotný VWD popíšem zajtra, ono tá sobota je vlastne naj deň.

Večer ešte párty el presidente, kde v zastúpení teprezentujem v pojedaní švédskych stolov. No fakt, pekne som si zložil vačok k stolčeku pri ktorom sa stojí, naložím si Italské fajnovikny a keď sa k nemu vrátim stojí tam parta Talianov a Talianiek. Tak si tam skromne prisuniem tanierik, k ľuďom čo všetci popíjajú Aperol. Pýtam sa odkiaľ sú, tak že priamo z Vespy. No a tu prichádza moja chvíľa na reprezentáciu! Naše nálepky putovali do Hongkongu, Fínska a už ani nepamätám kam všade. Neskôr sa dávame do party s pánom vedúcim z Vespa Club Czech Republic a končíme celú párty medzi poslednými spoločnou fotkou pred Piaggio múzeom, kde sa večera konala.

Grande idea

Ešte sa na chvíľu zastavím v meste a prejdem sa hlavnou ulicou, ktorá je takto piatok večer úplne pretlačená.