Moja krásna komnata na prízemí, jednolôžková cimrička sa nachádza hneď vedľa recepcie malého hotela. Priamo na recepcii za závesom spal majiteľ, teda jeho ranné chrápanie a 2x vypnutý budík som akceptoval s porozumením.

Verím, že pečivo nebol nakúpiť u chlapíkov z ulice čo všetko ohmatávali na pulte rukami a vozili na vozíkoch taktiež bez akéhokoľvek obalu. Teda je asi jasné že hygienické predpisy a naše domáce štandardy tu niesú vítané. Je to ozaj totálne iný svet. Kúpiť si miestnu pochúťku, ktorú pred Vami šmudlí Ahmed špinavými rukami je síce dobrodružné, ale podľa mna trochu riziko. Kráľovské raňajky teda vychutnávam na streche bez predstavy pôvodu jedla. 😉

Jú lajk smouk

Behom včerajšieho večera ma s ponukou na voľajaké lakocinky oslovili asi 3 či 4 krát. Slušne som túto lákavú ponuku odmietol. Už rozumiem, na čo colník narážal. Maroko je drogové douopě.

Jazda v Maroku 🇲🇦

Ehm ..... nejaká Florencia, či Pisa sa naozaj nechytá. Kruhové objazdy absolútne bez rešpektu prednosti, teda kto sa vie drať sa derie vpred. Niekde tomu napomáha policajt s píšťalkou, ale poväčšine si šoféri "poradia" po svojom. Ako skúter mám obrovskú výhodu v mestách a zápchy sa ma dotknú len tak okrajovo. Snažím sa čo najbezpečnejšie predrať mestom. Helmy na skútroch, ale aj motorkách sa tu veľmi nenosia, teda som ľahko identifikovaný ako turista. Na križovatke pomedzi autá pobehujú deti, žobrajúce ženy, umývači skiel, alebo vlastne ktokoľvek čo chce niečo predať. Bágle mám pripútané lankom, aspoň pre pocit bezpečia že mi počas rušnej premávky niekto nezdrapne batoh a neutečie preč. Asfalt je ozaj veľmi hladký, tak pozor aby neušla noha, alebo koleso na ceste. Moju vymenenú pneumatiku by som tu ešte vedel speňažiť, autá a skútre často jazdia len v takom stave aby boli pojazdné. Uvedomil som si, že u nás takmer vôbec nevyužívame potenciál strechy. Naozaj, od pneumatík, batožiny, postelí, kresiel som asi videl na strechách všetko. Na skútri ako spolujazdca medzi vodičom a volantom aj kozu. Okej, možno to bola ovca. Napriek všetkému ma mimo mesta autá rešpektovali a zatiaľ som nemal pocit ohrozenia. V meste je to trochu iné, priložím neskôr video z kamery. Tie kruhové sú fakt džungľa a pri tom ak by sa vodiči správali ako u nás, šlo by to bez problému. Možno je to taká tradícia, stáť a nervózne trúbiť aj keď to určite ničomu nepomôže. Neviem si predstaviť, že zrazu niekto precitne a problém v predu pôjde vyriešiť. Srandovné je, že často konaním vodiči sami sebe spôsobujú problémy - proste sa narve tam kde neprejde a zablokuje ďalšieho čo križovatku môže uvoľniť. Také cestné perpetuum mobile.

Rozprávka v Chefchaouen končí a je čas vybrať sa do Tangeru kde mám rezervovaný nocľah 2x celkom za 47€. Hotel Fuentes je funkčný od roku 1913. Cesta ubehla úplne na pohodku, využil som možnosť civilizácie v meste Tetouan. Zatiaľ jediná benzínka, ktorá mala štandard ako poznáme doma. Shell , teda tankovanie a platba kartou. Krajina na severe maroka je veľmi podobná tej Španielskej z juhu, teda až na ten totálny neporiadok a bordel okolo ciest. Z väčšej časti vyprahnutá, miestami zeleň znamená aloe, či kaktus. Jediné čo mi zatiaľ vyslovene prekáža je špecifický smrad, ktorý sa s jemnou vôňou ihličia v Španielsku, alebo levanduľový závan Francúzska nedá porovnať. Na Tetouan-skej skládke okolo ktorej cesta prechádza, som videl na tej obrovskej hromade kravy,ovce,psy, bociany - teda asi všetky možné zvery aké tu voľné žijú. 

Tu konkrétne žijú na skládke, na smetisku. To asi charakterizuje prostredie, ktoré je totálna zmes bohatstva ale prevažne chudoby. Na jednom z mnohých kruhových, mimo mesto dával prednosť vodič kamiónu oslíkom, ktoré mali naložené seno. Jeden sa chudák splašil tak, že náklad vyhodil a zatiaľ čo druhý poslušne kráčal ďalej niekam domov čo majiteľia ratovali toho splašeného.

Tanger

Pfuuuu, tak to je v miestnom ponímaní metropola. Predmestie modernej architektúry, zatiaľ čo ja smerujem do starobylého centra. Hotel je vzhľadom na cenu priaznivý, bez klimatizácie. No za danú cenu som rád, že spím v hoteli. Ceny sú nastavené na pomery pre turistov,nie miestnych. Na prízemí a prvom poschodí sa nachádza kaviareň, ktorej atmosféru počujem až na izbu. Ešte pred hotelom sa ma ujal miestny sprevádzač , nepamätám si presne meno. Zatiaľ mu neplatím nič, chce ma sprevádzať večer a pýta sa kedy ma môže vyzdvihnúť. Slušne mu vysvetľujem že to zvládnem sám. Recepcia vyzerá jednoducho, drevený pult a recepčný starký na moje prekvapenie ovláda angličtinu na slušnej úrovni. Karta, yes .... za ubytovanie platím kartou 470dih. Skúter nemôžem parkovať pred hotelom, smerujú ma na hlavné parkovisko pod centrom. S majiteľom parkoviska sa dohadujem na cene za stráženie 100dih na dva dni. Tvrdí že sa nemusím báť, v búdke kde vyberá parkovné je niekto 24h a nechávam ho priamo na očiach. Áj hév tventy kameras, teda budem spať o čosi lepšie. Smerujem na hotel kde padám po ľadovej sprche na posteľ a budím sa okolo 19tej. Čas tu máme posunutý o hodinu späť. Teda podľa hodiniek, ale podľa prostredia by som povedal že aj o 50 či 150 rokov späť. Teda vyberám sa na nákup suvenírov a nachádzam reštauráciu na streche kde sa dá platiť kartou. Paráda, západ slnka a romantika s kuskusom to istí. Znovu celkom unavený si púšťam na izbe 31 sériu the Simosons z USB ktoré sebou nesiem už z domova, presne pre túto príležitosť. Nejak prehlušujem kaviareň, ale len do pol noci. Potom mi je vlastne jedno čo sa deje od dverí ďalej, doľahla na mňa únava a dnešok som pomernú časť dňa prespal.

Zajtra sa teda chystám na expedíciu centrom Tangeru.