Ráno poznávam historické centrum Cremony a pripravujem cestu pri rannej káve. Táto časť Talianska je tak trochu rovinatá, trochu úplne. Ide sa aj 10-20 km bez zákruty, proste stále rovno. Obed, klasický problém "siesta", len tak tak som stihol nakúpiť ako posledný zákazník pred obednou pauzou, áno v potravinách. Tu som nakúpil aj skvelé kávy, ktoré neskôr rozdám ako suvenír z ciest, no začína sa to kopiť a musia ostať na bágloch.

Po kilometroch rovno sa vo mne miešajú zvláštne pocity, niektoré dedinky sú ako dedinky duchov, ktoré majú časy slávy za sebou, niektoré usadlosti stále fungujú ako obrie prosperujúce farmy.

Verona

Okolo 14tej som do centra trafil pomerne hravo a po pár póz-fotkách Vespy to parkol pred kaviarňou Vittoria. Slečna z kaviarne mi sľúbila, že na vespu a veci na nej mrkne očkom, ale neručí za nič. Našiel som koloseum, aj slávny balkón - no nebol som ochotný stáť frontu a vlastne cvaknúť ani 5€. Po prehliadke centra ma naozaj všetky veci čakajú na mopede, dávam si kopku zmrzky a presso. Slunco peče, tričko už mám kvalitne opálené, tak sedlám a smerujem na Monte Grappa. Rýchly únik z mesta mi zmarila rozkopávka a takmer 30 minútová strata motania sa. Áno, zablúdil som 😃 a net onej sa vymotať z jednosmeriek. Chvíľu som aj nasledoval turistický vláčik, odkiaľ mi jedno deťúrenco až do rozlúčenia mávalo. Verona je naozaj krásne mesto, ktoré dýcha históriou. Určite si zaslúži viac, ako dve hodinky.

Monte Grappa

Miesto, ktoré prvýkrát poznám z hry Battlefield 1, odohrávali sa tu ťažké boje v 1. svetovej vojne, rovnako pohorie poskytovalo ochranu aj partizánom v 2hej sv vojne, ktorá tu ma taktiež svoj monument. 

Úzke spletité horské cestičky smerom na vrchol si vychutnávam úplne naplno. Okolo 19tej parkujem Vespu na parkovisku. Som tu úplne sám, a preto vnímam toto nádherne a smutne miesto zároveň s jedinečnou atmosférou. V skutku impozantné miesto, najväčší pamätník aký som kedy v živote videl. Sú tu uložené pozostatky 22950 vojakov. Svoje miesto tu má aj pomníček českým a moravským vojakom. Rozložím si stoličku a vychutnávam ticho a prenádhernú prírodu hôr. Myslím, že dovidím až k pobrežiu smerom k Benátkam. Začína sa zaťahovať a na ubytko vo Vittorio Veneto mám ešte dve hodinky jazdy, dúfam že dôjdem na najbližšiu benzínku. Hladné oko už svieti a idem takmer na doraz, dolu kopcom sa len spúšťam. Večer o 22 prichádzam a s radosťou ma vítajú domáci a prespávam za úžasných 13€ na poschodí v 2izbovom byte rodinného domu.