Time to say goodbye......

Komu sa chce domov z výletu, je pre mňa divný. Jeidne, že sú v pláne horské kopečky

Ťažko, veru ťažko sa odchádzalo. Už okolo 7-8mej ráno sa mesto rýchlo vyprázdňovalo od Vespa gangov. Aj, keď oficiálne ukončenie bolo o 14tej, ostalo tam asi už minimum ľudí.

Môj tip je účasť nad 4000KS, uvidíme aké bude zhrnutie. Keďže som čavargoval asi do druhej  rána, tak som si pospinkal až do 6:30mej. Napísať príbeh, baliť a rychlo vysmáhnuť rozlúčiť sa do village. Teraz si spomínam ešte večer, ma odchytili Italský hoši. na mašinách. Rozumel som im slovo "disco" tak som s nimi spravil kolečko mestom a hľadali sme discobar, niežeby som mal záujem ale previezť sa nocou s gangom to ja môžem.

Rozkaz zněl jasně: rýchla čára. Z čisto špekulantského dôvodu som volil cestu Luzern - Lichtenstajnsko a krížom cez celé Rakúsko domoff. Časovo nevychádzala naj, ale v Lichtenštajnsku som ešte nikdy nebol. Dalo sa to vziať aj južnejšie cez Taliansko.

Ešte som sa na spiatočnej ceste okolo jazera Brienzersee to na mapke napravo v smere cesty (to vľavo je Tuhnersee) hecol rýchlo čľupom. Toť prinášam fotku hrošíka Slovenského. Cvakla ma americká rodinka a pointa je, že som sa nebál nechať telefón úplne cudzej osobe x metrov na brehu. Všetci títo ľudia tu vyzerajú naozaj šťastne, usmievajú sa a ja chápem prečo. Tak krásna krajina, že ten život tu by brali asi všetci. Smerom na Luzern ešte stretávam banda vespisti niekoľko krát, k jednej sa na chvíľu pridám a čas cestujeme spoločne. Ďalej cestujem popri Alpách a nechcem sa veľmi nikde zdržovať, len fotím a tankujem. V mestečku Buchs míňam posledné miestne peniaze na benzín a Mcdonalds. Tam mi na najlacnejšie Mekmenů (12 a niečo fr) chýba 1.85fr. Milá pani po spočítaní mávla rukou, tak som jej ponúkol úplne nový nerozbalený balík žuvačiek a eurá. Odmietla, naklonil som sa k nej a potichu povedal "bude to naše tajomstvo" povedala "yes" A ja, som práve naše tajomstvo vyzvonil a dúfam, že nečíta môj blog. Smerom do Lichtenstajnska, som si nevšimol ani hranicu. Na Rakúsko, to už bola regulérne, ale bez kontrol.

Risk je ....

Okek, bolo to maximálne nezodpovedné, nesprávne a neviem ešte, čo všetko. Po pár hodinách spánku ma čakalo tak 8-10h jazdy, niekde pred Insbruckom som zaspával. Originál, som mal pocit, že ma ľahne na Vespu. Naložil som si viac než bolo zdravé a zodpovedné. Nepomáhali už ani kratšie pauzy, spievanie, skákanie, kričanie do helmy ... nič. Naozaj horko ťažko som došiel k hotelu. Dal som si sprchu, chvíľu restna vyrazil som v žabkách cvaknúť aspoň pár fotiek, lebo som vedel, že zajtra bude ešte náročnejší deň.

Ľahám a odpadávam okolo 22. Prosím zodpovedne a opakujem ja som nebol.

Pondelok 19.6 Insbruck - Zell am See - Bratislava/ 570km okreskami

Spinkalo sa krásne. Veď, preto som aj zaspal a nestihol písať. Dnes, hlavný program: Insbruck - Bratislava. Google ukazuje necelých 8h jazdy.  Na Zell am See sme sa mali stretnúť s kamošom a jeho rodinkou na výlete, nevydalo. Ostali niekde zaseknutý ja som nemohol čakať takmer dve hodiny. Cesta Rakúskom krížom bola rozprávková. Kopečky, kopa priesmykov, kravičky a all inclusive počasie 30+. Jediné spasenie bolo v tuneloch. Nijak som sa špeciálne nezdržiaval, len tankovanie a až obed na rovnakom mieste ako cestou sem.

Dávam tajný tip, toto miesto je len 4.5h z Bratislavy.

https://maps.app.goo.gl/enCarhPGgCUgZWNB6

Cesta pred a za je úplne moto luxusná, krásny nový asfalt a zákruty, ktoré sa režú samé. Moto hevn, hlavne nikde, ale absolútne nikde na cestách nebol bordel. Krásne čisté upratané, naozaj sa starajú veď toľko motorkárov jazdí v AT a hlavne miestnych.

Príchod do Bratislavy bol po 20tej a rovno na rýchly pokec odovzdať miestnym Vespistom nálepky. Díki pšátelé

Zajtra čaká posledná etapa, neviete niekto náhodou prečo majú Švajčiari šupinaté domy?