Deň 4

Deň 4/5  10.02.2024 - 455km

Piran - Grožnjan -  Polhograjski Dolomiti - Nagykanisza

Rano rozlúčková káva pri mori a rýchlo vypustiť droda, než začne pršať. Stihol som to na 5 minút než začalo. Tak okrem sĺz som utieral aj plexi, nejak sa mi absolútne nechcelo ani vstávať ani ísť ani nič. Musel som si teda vytvoriť nejakú motiváciu a to je Grožnjan v Chorvátsku a trochu zablúdiť na Istriu a ootom si cestu trochu obohatiť výhľadom na Alpy.


To prvé sa podarilo parádne z ešte mi aj na 10 minút prestalo pršať tak som stihol. Cestou som ulovil nejaké tartufy, v potravinách Kúsok od Lublany severné sa nachádzajú Polhograjski Dolomiti a tak som ich chcel obísť a vyjsť poza. Respektíve medzi kolečkami. Plán selhal Cesta úžasne kľukatá, kopečkova proste Alpský raj. Áž na ten výhľad nula celých nula nula nula do ... Mlha se hlási, tak aspon pôžitok z jazdy za dažďa. Čo už, opakujem minulý rik v Januári bolo lepšie počasie, tak na výlet už len v Januári.


Joj Fašiangy, celým Slovinskom vidieť deťúrenc, ako chodia oo dedinách v kostýmoch a ja si uvedomujem, že takto to u nás nefunguje veľmi či? Všímam si každý cintorín vysvietený, ako na dušičky.


V hlave mám, že to potiahnem až do Maďarska a tak chcem končiť Nagykanisza.  Čas sa blíži k 19tej hodine, mám celkom náklad za sebou ono Slovinsko je krásne, ale tie kľukaté cesty sú časovo náročné. Fakt nieje jedno či idete 100km rovinami, alebo horami lebo to kľudne trvá aj dvojnásobok. A keď ešte FF (furt fotím) tak je to časová katastra. No, vchádzam konečne donmesta a som tak nejak hotový, že sa vnútorne rozhodujem neísť si ani kúpiť jedlo, ale objednať si ho do Herkules Panzio, hej spím u herklulesa. Na kruháči v smere od benzínky mi dávajú prednosť policajti , nejdú zamnou oozeral som spätákn(kôli rýchlosti) No tak si veselo pokračujem, keď tu zrazu diskotéka, asi 4 minúty od Herkulesa, dávam sa na bok a oni neprebiehajú. Akože ja? Oj néééé, nasralo ma to, lebo som chcel zastať a skončiť u Herkulesa, nádrž mi svieti hádam 20 kilimetrov, ale prste už sa mi nechcelo nikde zastaviť. Kokos, pani a sivý dedko. Všetko prebehlo milo, fukanie, kontrola a zas pozerali aj vodičák zadnú stranu, niečo sa riešili maďarsky a hladali na nete.  Ja nemám šajn, čo je to za nová doba. Joj, akurát mi ztuhlo keď pozeral platnosť PZP, či som ja vymenil ... ále asi hej, nepovedal nič.

Dobre, je 7:00 píšem tento text a na strešné okno izby počujem dážď Dobre, z 5 dní budem moknúť 2.5. To nieje tak zlá bilancia, ako asi to beriem ako súčasť nie ako prekážku.


Jo a ....

Touto odbočkou v Slovinsku som už prechádzal hádam aj 4x. Smerom z Celje, kde sa cesta delí na smer Maribor a Ptuj, bočím z rovnej cesty na vedľajšiu smerom na Ptuj svojom pruhu a zrazu oproti mne pár metrov X3. Podvedome ťahám riadidlá na jarok doprava, našťastie odbočka je tak 90° teda moja rýchlosť nebola vysoká. Chlapík pár meyrov predokniu strháva volant na svoj pruh a míňame sa. Neviem povedať koľko nás delilo metrov, ale až ked som zastal na krajnici mi došlo veľmi úzko. Podľa mna sa zamyslel, alebo což a protismer bral ako odbočovací pruh ? Neviem.


Každopádne moto/skúter je bomba vec, neskutočná lahoda, pôžitok, emócia, ale trrba byť v strehu nonstop. Chyba, aj hlúpa, dokonca aj nie vlastná sa často neodpúšťa.